ROZBOR VODY

CHEMICKÁ KONTAMINÁCIA VODY

Základné senzorické a fyzikálno-chemické ukazovatele vo vode.
Chemický rozbor vody

Základný chemický rozbor
vody a jeho ukazovatele

Prehľad základných chemických ukazvateľov v pitnej, úžitkovej vode, ktoré sú zahrnuté v protokole o analýze vody. Vykonávame aj analýzu na prítomnosť ťažkých kovov vo vode. Ak máte špecifickú požiadavku na konkrétny parameter, môžete to s nami prekonzultovať, následne vám pošleme špecifickú ponuku.

Chemicke parametre vo vode

Zákal vody

Zákal vody sa definuje ako zníženie priehľadnosti vody nerozpustenými a koloidnými látkami anorganického a organického pôvodu. Medzná hodnota pre zákal je 5,0 FNU.

Absorbancia

Absorbancia je bezrozmerná fyzikálna veličina vyjadrujúca množstvo (viditeľného spektra) elektromagnetického žiarenia pohlteného látkou. Medzná hodnota pre absorbanciu je 0,080.

Pach vody

Pach vody je zapríčinený prítomnosťou prchavých látok rozličného charakteru pôsobiacimi na čuch. Často ide o stopové koncentrácie, ktoré sa analytickými metódami veľmi ťažko zisťujú.

Farba

Biele sfarbenie vody spôsobujú drobné bublinky vzduchu vo vode. Bublinky vznikajú kontaktom studenej vody z distribučnej siete s teplejšími vnútornými rozvodmi, prípadne prechodom cez perlátor alebo po opravách. Na odstránenie bubliniek postačuje krátke odstátie vody pred konzumáciou. Biele sfarbenie nemá vplyv na kvalitu vody.

Hnedé sfarbenie vody spôsobujú formy oxidu železa, ktoré vznikajú koróziou vnútorných stien oceľového alebo liatinového potrubia. Aby ste sa zbavili hnedého sfarbenia vody, nechajte ju chvíľu odtiecť. Hnedé sfarbenie nie je zdraviu škodlivé, spôsobuje len zmenu vzhľadu a chuti. Pre pitnú vodu je medzná hodnota 15 mg/l.

Rozbor vody dusičnany, železo, mangán

Železo a mangán

Železo a mangán sú ťažké kovy, ktoré sú často prítomné vo vode a bývajú príčinou jej zákalu. Vo vode sa môžu vyskytovať prirodzene, v oblasti výskytu železnej rudy alebo sa môžu dostať do vody umelým spôsobom – koróziou. Vplývajú hlavne na chuť a pach vody, vysoké koncentrácie môžu spôsobiť problémy pri praní prádla, usedeninách na toaletách (typické žlté až čierne škvrny a usadeniny). Proces odstránenia železa a mangánu je komplikovanejší a náročnejší. Prvotné náklady na odstránenie železa a mangánu sú vyššie, avšak prevádzkové náklady sú v porovnaní s riešením tvrdosti vody nižšie.

Železo (Fe)

je zdravotne nevýznamným ukazovateľom, ktorý však nepriaznivo ovplyvňuje senzorické vlastnosti vody a spôsobuje žltú až hrdzavú farbu, prípadne jej horkú chuť. Aj malé koncentrácie vo vode môžu byť príčinou nadmernej prítomnosti železitých baktérií, ktoré upchávajú potrubie a sú pri ich odumieraní príčinou zápachu. Zvýšený výskyt železa vo vodách je obvykle sprevádzaný aj výskytom mangánu. Medzná hodnota pre koncentráciu železa vo vode je 0,2 mg/l. Takáto voda sa neodporúča ani na úžitkové účely.

Mangán (Mn)

Mangán prechádza do vôd taktiež vylúhovaním z pôd, sedimentov a niektorých odumretých častí rastlín. Umelými zdrojmi sú odpadové vody, napr. zo spracovania rúd a metalurgických závodov. Zvýšený obsah mangánu sa môže prejaviť aj v premnožení mangánových baktérií, ktoré môže viesť k upchávaniu vodovodného potrubia. Vysoké koncentrácie sú možnou príčinou degeneratívnych zmien nervovej sústavy. Medzná hodnota pre jeho obsah vo vode je 50,0 μg/l . Prirodzený výskyt mangánu v pitnej vode nepredstavuje zo zdravotného hľadiska riziko pre ľudský organizmus.

Dusičnany (NO3-) a dusitany (NO2-)

sa najčastejšie používajú ako účinné hnojivá, ktoré zabezpečujú rastlinám potrebné živiny. Najbežnejším zdrojom kontaminácie vody dusičnanmi sú preto najmä umelo hnojené polia, skládky, priemyselné odpadové vody, otvorené septiky. V prípade výskytu dusičnanov (a mikrobiálneho znečistenia) je v prvom rade potrebné odstrániť zdroj (hnojisko, blízky septik, utesniť kanalizáciu, atď.) a až potom pristúpiť k vlastnému čisteniu a dezinfekcii studne. Najúčinnejším riešením je použitie filtračného zariadenia so silne bázickou náplňou ANEX, ktorá zachytáva ióny dusičnanov a následne ich vyplavuje do zbernej nádoby alebo odpadu. Dusičnany sa často odstraňujú reverznou osmózou, náklady sú však dosť vysoké. Dusičnany je možné selektívne odstrániť pomocou špeciálnych iónomeničov. Na základe predpokladu dennej spotreby vody 2 l bola stanovená limitná hodnota 50 mg/l.

U malých dojčiat, najčastejšie do 6. mesiaca, by však konzumácia pitnej vody z obsahom dusičnanov nad 10 mg/l mohla spôsobovať alimentárnu dojčenskú methemoglobinémiu – zmodranie tela u kojencov. Dusičnany sa môžu vplyvom baktérií redukovať v tráviacom trakte na dusitany, ktoré po vstrebaní spôsobia tvorbu methemoglobínu z hemoglobínu (červené krvné farbivo dopravujúce kyslík). Methemoglobín nie je schopný prenášať kyslík, preto je ohrozené normálne okysličovanie tkanív. Dusitany zvyšujú riziko infarktu a rakoviny, ale aj zvýšenie krvného tlaku. Maximálna prípustná hodnota dusitanov je 0,5 mg/l a to preto, že dusitany sa už v organizme nemusia ďalej meniť a v prijatej forme rovno pôsobia na hemoglobín.

Rozbor vody na dusičnany, dusitany, železo, mangán

Amónne ióny

Amónne ióny môžu indikovať fekálne znečistenie alebo môžu byť indikátorom nedostatočnej dezinfekcie. V kombinácii so zvýšeným obsahom dusitanov a vyšším obsahom organických látok (CHSKMn) sú signálom čerstvej fekálnej kontaminácie, čo svedčí o nárazovom znečistení. Niekedy je prítomnosť amónnych iónov dôsledkom radu redukčných dejov (katalyzovaných napríklad prítomnou meďou), kedy amónne ióny vznikajú z pôvodných dusičnanov. Medzná hodnota výskytu amónnych iónov  v pitnej vode je 0,5 mg/l. Odstránenie amónnych iónov z vody je možné napríklad pomocou iónovej výmeny alebo chemickou oxidáciou.

Tvrdosť vody

Tvrdosť vody je súčet obsahu vápnika a horčíka vo vode. Vápnik, ktorý tvorí hlavnú časť tvrdosti vody, nemá žiadne negatívne účinky na zdravie človeka. Zo zdravotného hľadiska dávame prednosť tvrdšej vode. Štatisticky bolo zistené, že v oblastiach, kde pitná voda obsahuje vyššiu koncentráciu vápnika a horčíka, sa u obyvateľstva vyskytuje menej kardiovaskulárnych ochorení.

Vápnik a horčík sú potrebné pre zdravý rast a ochranu kostí pred odvápnením, znižujú nervovo-svalovú dráždivosť a ovplyvňujú zrážanie krvi. Voda z vodovodu je tak najjednoduchší každodenný zdroj vápnika a horčíka pre organizmus.

Z hygienického hľadiska sú vápnik a horčík netoxické, naopak, ich prítomnosť v pitnej vode je žiadúca. Jej vysoká hodnota spôsobuje problémy pri praní bielizne, kedy sa spotrebuje vyššie množstvo aviváže, a napriek tomu je bielizeň tvrdá a nedokonale vypratá. Pokožka a vlasy tiež trpia vplyvom tvrdej vody. Mydlo pri tvrdej vode málo pení, po sprchovaní môže pociťovať spotrebiteľ suchú pokožku. Náklady na prevádzku vykurovacích zariadení sa rapídne zvyšujú, niekedy až o 30%. Už nános 1 mm vodného kameňa zvyšuje náklady o 10%. Na zmäkčenie vody sa môžu použiť zmäkčovače. Optimálny rozsah hodnôt tvrdosti vody je 1,1 až 5,0 mmol/l.

Chemická spotreba kyslíka manganistanom CHSKMn

CHSKMn slúži pre odhad organického znečistenia, ktoré môže byť prírodného pôvodu z výluhov organicky bohatých zemín, rozkladu živočíšneho a rastlinného tela priamo v studni alebo umelého pôvodu, kedy môže signalizovať únik toxických látok – pesticídov a hnojív. Medzná hodnota pre prítomnosť v pitnej vode je 3,0 mg/l.

Reakcia vody pH

Reakcia vody alebo pH vyjadruje koncentráciu vodíkových iónov a pohybuje sa v rozmedzí od 0 do 14. Čím nižšia hodnota pH, tým kyslejšie prostredie a naopak. Hodnota pH v pitných vodách by mala byť v intervale od 6,5 do 9,5. Voda s nízkym pH tak môže mať agresívne účinky na potrubný materiál, čo sa môže prejavovať zvýšenými hodnotami železa príp. medi, vyššie hodnoty reakcie vody môžu znížiť účinnosť dezinfekcie.

Elektrolytická vodivosť

Vodivosť udáva schopnosť vody viesť elektrický prúd. Zodpovedá zároveň pohybu elektricky nabitých voľných častíc/iónov, ktoré sa v roztoku pohybujú vďaka svojmu náboju a umožňujú vedenie elektrického prúdu. Ióny sa dostávajú do vody rozpúšťaním pri kontakte s podložím.  Elektrolytická vodivosť vyjadruje teda nepriamo obsah minerálnych látok – “solí”. Vo vode alebo odpadovej vode slúži hodnota vodivosti ako index zaťaženia soľami v odpadových vodách, alebo ako miera čistoty pitnej vody. Medzná hodnota je 125 mS/m pri 20°C. Pitná voda nemôže pôsobiť agresívne.